Doprava v Ríme

Návštevník, ktorý sa rozhodne prísť do Ríma autom, by si mal stále pripomínať, že pravidlá z autoškoly platia pre normálnu prevádzku a nie pre chaos v rímskych uliciach. Smerovka sa používa len v nevyhnutnom prípade; na dvojprúdovej ceste treba rátať v špičke so štyrmi prúdmi áut; pri vchádzaní z vedľajšej cesty netreba čakať na zastavenie áut na hlavnej, ale sa doslova vryť medzi nich; do zásoby si pripravte pár užitočných fráz, ktoré sa hodia pri komentovaní dopravnej situácie a dialógu s ďalšími vodičmi.

Dlhším pozorovaním sa človek môže naučiť, kedy hrozí dopravná špička, kedy Rimania opúšťajú v húfoch svoje mesto a kedy sa doň vracajú. Tak sa možno predísť zbytočnému spaľovaniu benzínu pri minimálnom posune. A ešte netreba zabudnúť, že počet áut sa rozrastá s príchodom daždivého počasia, lebo domáci svojich tátošov využívajú aj ako dáždnik... Osobitnou kapitolou je verejná doprava. Pri metre spomeniem iba veľkú vlhkosť a neútulnosť staníc. Nahlas sa hovorí o tom, že dve trasy - A a B, sú preťažené. Nuž o linke C sa zatiaľ iba sníva a vyhovára sa na to, že všade, kde robotníci chcú vykopať prieskumné tunely, sa natrafí na starobylé vykopávky. Milá výhovorka. Autobusy hromadnej dopravy poznajú iba jeden presný čas – svoj odchod z východzej stanice. To ostatné je zahalené tajomstvom. Ľudia na zvyšných zastávkach sa naučili trpezlivo očakávať svoju linku, pritom ich neprekvapí ani 30 hluchých minút, po ktorých sa zjavia aj dva autobusy s rovnakým číslom (asi ide o vodičov so silným putom priateľstva...)

Chcete využiť ponuku prímestských vlakov? Výhodou je ich pätnásťminútová pravidelnosť od 6.00 do 20.00 (potom sa menia na občasníky). Je potrebné zvyknúť si na pravidelné meškanie počas rannej a večernej špičky. Čo sa stane, ak mešká jeden viac ako spomínaných pätnásť minút? Nič zvláštne, len jeden spoj sa „vymaže“ zo svietiacej tabule a druhý už príde vo svojom čase. Ide o „zázrak splynutia dvoch vlakov“, možný iba v Ríme.

Každodennými cestnými víťazmi sú ľudia využívajúci mopedy a motorky. Povinné prilby zabraňujú vidieť tváre, prezradzujúce o akú vekovú kategóriu na dvojkolesových tátošoch ide. No podľa oblečenia sa ľahko dajú identifikovať manažéri, študenti, rodičia s deťmi či krásou oplývajúce sekretárky v priliehavých kostýmoch. Ak bývajú mimo centra, mopedy si neťahajú z domu. Majú ich pripravené pri železničných a autobusových staniciach, kde ráno vystupujú z prímestských liniek. Zmestia sa do každej diery a jednoznačne sú v Ríme najrýchlejšími dopravnými prostriedkami. Vystihujú však aj životnú múdrosť: kto prijme pozíciu nenápadnosti a skromnosti, dotiahne to oveľa ďalej, ako človek nafúknutý vo svojej dôležitosti, nenahraditeľnosti a postavení. Rím k tomu dáva dobrú lekciu.

Rudolf Smoter, Rím

foto: autor