Talianska kuchyňa v ohrození

Pokazené sa už nepokazí, hovorí životná múdrosť. Taliani sú si toho vedomí, a tak strážia svoju celosvetovú doménu v kuchyni, aby ich jedlá a jedálne zvyky sa neocitli „vo výpredaji za zníženú cenu“. Ako si bránia svoje ohrozené zvyky nám pomôže nasledujúca mozaika príbehov a stretov, ktoré prebiehajú na stránkach talianskych denníkov.

Spoločnosť Sitcom editore medzi Talianmi skúmal prípravu tradičných jedál. Iba jedna štvrtina zo vzorky 560 ľudí vie pripraviť kompletné menu od predjedla až po zákusok. Vo vekovom zložení obyvateľstva sa situácia mení rapídne k horšiemu od 35 rokov smerom nadol, kde úplný chod dokáže pripraviť iba každý desiaty Talian. Mýtus talianskej kuchyne sa stáva naštrbeným. Ešteže v posledných rokoch vzrástol počet mužov, ktorí vedia pripraviť volské oko na panvici – 58% zo skúmanej vzorky, čo aj tak zaostáva za 76% žien.

Chýbajúce staré mamy
Domáca strava sa vytráca a je to badať na receptoch, ktoré sa už mladí od svojich rodičov nedokážu naučiť. Hoci vedia pripraviť cestoviny celkom schopne, problém nastáva s omáčkou, ktorá sa niekedy robila doma a pozostávala z viacerých prísad. Dnes si stravníci vystačia s obyčajným polotovarom z obchodu. Nečudo, nemajú čas, čo sa odrazilo v priemernom čase prípravy cestovín - poklesol z hodiny na polovicu. Domáce koláče sa stali utópiou pre 66% opýtaných. Na výbornom mieste sa z nich umiestnila iba svetovo známa pochúťka tiramisu, ktorá nevyžaduje varenie.
Lekári hovoria, že zlými stravovacími návykmi sú ohrození najmä ľudia pod 35 rokov, slobodní, žijúci vo veľkomestách severného Talianska. „Keď som bol malý, stará mama má vždy očakávala s pripravenou večerou. Dnes sa chlapci a dievčatá často vracajú do prázdneho bytu. Je jasné, že si osvoja zvyk zohriať si za tri minúty zmrazené polotovary,“ tvrdí Mauro Uliassi, šéf jednej zo štátnych rád zaoberajúcej sa stravovacími zvykmi obyvateľov.
Impulzom k nesprávnemu zloženiu stravy môže byť aj výber televíznych programov. Hlučné a agresívne filmy spolu s reality show podľa časopisu Dimagrire (Chudnutie) vyvolávajú chute na zemiakové lupienky či snack, ktoré talianski diváci zapíjajú sladkými limonádami. Po nich nasledujú u viac ako polovice opýtaných sladkosti, pivo a sýtené nápoje. Takže, aby si taliansky divák mohol nájsť stratenú líniu, potrebuje sa vyzbrojiť osobnou váhou a mať moc nad diaľkovým ovládaním.

Zrýchlený film života
Talianskej kuchyni sa nevyhýbajú cudzie vplyvy. V „hitparáde“ nových chutí sa na prvom mieste umiestnil miešaný šalát, v ktorom nájdeme kurča, vajíčko, ementál a zeleninu. Všetko sa zajedá rezaným chlebom.
Hektický život poznamenáva redukciu chodov na jeden, kde sa ako keby zmiešavali chute – teda tradičné chody sa podávajú ako keby naraz. Asociácia žien a kvality života urobila prieskum v dvesto talianskych reštauráciách a dozvedela sa, že šiesti z desiatich zákazníkov si vyberajú iba jedno jedlo, v prepočte asi za 850 korún. Vzhľadom na domáce platy to nie je až tak veľa. Tomuto sa ľahko naučili mladí, ktorí v piatky a soboty okupujú trattorie, pritom vo vrecku nemajú žiadne veľké peniaze. Antonio Santini, majiteľ reštaurácie v Canneto nel Mantovano si len povzdychne nad novodobými zvykmi, ktoré zasiahli aj ponuku vín.

„V päťdesiatych rokoch dokázali štyri osoby vypiť 8-10 fliaš druhu Lambrusco. Keď som podnik dostal do rúk v roku 1974, počet fliaš klesol na 5-6. V osemdesiatych rokoch sa prešlo na tvrdší alkohol. A dnes? Na zdravie sa pripíja s whisky, dostačujúcim na zážitok vône, nálady a potom sa ide preč. Víno dnes ponúkame vo fľašiach s polovičným obsahom, pritom sa niekedy také fľaše považovali za podradné,“ sťažuje si Santini.

Rudolf Smoter

foto: autor