Lidové noviny, Praha 2007, 256 stránZnámy český kňaz, profesor a spisovateľ sa po dvojročnom odmlčaní a prevzatí viacerých ocenení za predchádzajúce knižné diela, opäť vydáva na stretnutie s náročnou čitateľskou obcou, poznačenou vytrvalým hľadaním a neprijatím „organizovaných náboženských štruktúr“.
Červená niť
Kniha „Vzdáleným nablízku“ upúta svojou čitateľnosťou. Jej logická stavba má totiž určité nosné témy, ktoré sa pravidelne vynárajú z vymedzeného toku textu. Halík začína aj končí svoje dielo s kľúčovým pojmom trpezlivosti. Tú chápe ako trvalo prítomnú v živej viere kresťanov. A trpezlivosť mu, naopak, chýba v prenáhlených záveroch ateistov.
„Blahoslavení vzdialení“ je názov druhej kapitoly, ale za ním sa skrýva autorovo presvedčenie, tiahnuce sa celou knihou – do centra záujmu dáva ľudí na okraji Cirkvi – citlivo, ale vytrvalo. Či by sa to páčilo ľuďom z druhej strany, o tom kniha mlčí.
V citovaní autorov s prehľadom vyhráva Nietzsche. Halík sa stáva doslova jeho ctiteľom. Tajným, lebo navonok to neprezradí. Nietzscheho príbeh kladie paralelne vedľa života obľúbenej svätice Terézie z Lisieux a postavy apoštola Pavla. Pritom nachádza veľa podobností medzi spomenutými menami.
Podľa všetkého sa Halík rád vidí v pozícii evanjeliovej postavy Zacheja, skrývajúceho sa na figovníku, ktorého Ježiš neskôr navštívil doma. Citáty ako: „Mám rád Zachejov: myslím, že mi bolo dané im porozumieť“; „K Zachejom dnešnej doby sa podľa všetkého skutočne priblížiť len ten, kto sám bol a do istej miery je stále Zachejom“ alebo: „Budem písať knihy ako pochybujúci s pochybujúcimi a hľadajúci z hľadajúcimi“ – sú iba potvrdením tejto tézy. Aj vymyslené vyznanie Zacheja v poslednej kapitole by autor pokojne mohol podpísať sám...
Kniha „Vzdáleným nablízku“ upúta svojou čitateľnosťou. Jej logická stavba má totiž určité nosné témy, ktoré sa pravidelne vynárajú z vymedzeného toku textu. Halík začína aj končí svoje dielo s kľúčovým pojmom trpezlivosti. Tú chápe ako trvalo prítomnú v živej viere kresťanov. A trpezlivosť mu, naopak, chýba v prenáhlených záveroch ateistov.
„Blahoslavení vzdialení“ je názov druhej kapitoly, ale za ním sa skrýva autorovo presvedčenie, tiahnuce sa celou knihou – do centra záujmu dáva ľudí na okraji Cirkvi – citlivo, ale vytrvalo. Či by sa to páčilo ľuďom z druhej strany, o tom kniha mlčí.
V citovaní autorov s prehľadom vyhráva Nietzsche. Halík sa stáva doslova jeho ctiteľom. Tajným, lebo navonok to neprezradí. Nietzscheho príbeh kladie paralelne vedľa života obľúbenej svätice Terézie z Lisieux a postavy apoštola Pavla. Pritom nachádza veľa podobností medzi spomenutými menami.
Podľa všetkého sa Halík rád vidí v pozícii evanjeliovej postavy Zacheja, skrývajúceho sa na figovníku, ktorého Ježiš neskôr navštívil doma. Citáty ako: „Mám rád Zachejov: myslím, že mi bolo dané im porozumieť“; „K Zachejom dnešnej doby sa podľa všetkého skutočne priblížiť len ten, kto sám bol a do istej miery je stále Zachejom“ alebo: „Budem písať knihy ako pochybujúci s pochybujúcimi a hľadajúci z hľadajúcimi“ – sú iba potvrdením tejto tézy. Aj vymyslené vyznanie Zacheja v poslednej kapitole by autor pokojne mohol podpísať sám...
Nezameniteľný rukopis
Český teológ by bol odhalený ako pôvodca knihy aj bez svojho podpisu. Prezradili by ho konštantné paradoxy, ktoré tak rád použil i v predchádzajúcich dielach. Prvotnú myšlienku na vznik textu kladie do newyorského mrakodrapu, kým jeho realizáciu do spomenutej pustovne. Nietzscheho spája s malou Teréziou, o ktorej je presvedčený, že chápala ateistov a zomrela v stave viery pretavenej do lásky. Pri hľadaní pravdy si vypomáha legendárnymi literárnymi postavami Dona Quijota a Sancha Panzu. A čo hovorí na ateizmus protestujúci proti Bohu? Vníma ho ako inverznú teológiu. Teda fúzia klasických protikladov.
Halíkov rukopis sa len ťažko zaobíde bez humoru. Keď v pražskom metre raz našiel nadpis: Ježiš je odpoveď!, zjavne ho potešil neskôr dopísaný dodatok: Ale aká bola otázka? Spomína si na suchý humor niekdajšieho teológa Ratzingera, ktorý sa v náuke o cirkvi raz nechal počuť, že Cirkev sa nebezpečne začína podobať na strom s vyschnutými vetvami, na ktoré často sadajú dosť čudní vtáci.
Vystreliť si dokáže aj zo seba samého, keď cituje recenzenta v českom ultrakonzervatívnom časopise: „Halík už nie je ani heretik, pretože nie je kresťan.“ A slovami známeho poľského mysliteľa Tischnera „pošteklí“ ochrancov pravej viery: „Nepoznám nikoho, kto by odpadol od viery v dôsledku čítania Marxovho kapitálu, ale poznám mnohých, ktorí odpadli od viery v dôsledku hlúpych príhovorov svojho farára,“ tvrdí Tischner. A my sa môžeme s chuti zasmiať.
Rudolf Smoter
Český teológ by bol odhalený ako pôvodca knihy aj bez svojho podpisu. Prezradili by ho konštantné paradoxy, ktoré tak rád použil i v predchádzajúcich dielach. Prvotnú myšlienku na vznik textu kladie do newyorského mrakodrapu, kým jeho realizáciu do spomenutej pustovne. Nietzscheho spája s malou Teréziou, o ktorej je presvedčený, že chápala ateistov a zomrela v stave viery pretavenej do lásky. Pri hľadaní pravdy si vypomáha legendárnymi literárnymi postavami Dona Quijota a Sancha Panzu. A čo hovorí na ateizmus protestujúci proti Bohu? Vníma ho ako inverznú teológiu. Teda fúzia klasických protikladov.
Halíkov rukopis sa len ťažko zaobíde bez humoru. Keď v pražskom metre raz našiel nadpis: Ježiš je odpoveď!, zjavne ho potešil neskôr dopísaný dodatok: Ale aká bola otázka? Spomína si na suchý humor niekdajšieho teológa Ratzingera, ktorý sa v náuke o cirkvi raz nechal počuť, že Cirkev sa nebezpečne začína podobať na strom s vyschnutými vetvami, na ktoré často sadajú dosť čudní vtáci.
Vystreliť si dokáže aj zo seba samého, keď cituje recenzenta v českom ultrakonzervatívnom časopise: „Halík už nie je ani heretik, pretože nie je kresťan.“ A slovami známeho poľského mysliteľa Tischnera „pošteklí“ ochrancov pravej viery: „Nepoznám nikoho, kto by odpadol od viery v dôsledku čítania Marxovho kapitálu, ale poznám mnohých, ktorí odpadli od viery v dôsledku hlúpych príhovorov svojho farára,“ tvrdí Tischner. A my sa môžeme s chuti zasmiať.
Rudolf Smoter
foto: http://www.halik.cz/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára