Až dodnes sa v oficiálnom zozname pápežov uvádza číslo 265, vrátane terajšieho Benedikta XVI. Polooficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano však priniesol v polovici októbra hypotézu, že doteraz „neznámym pápežom“ mohol byť Ignác Antiochijský. A ten by mohol posunúť úplný počet rímskych biskupov o jedno číslo nahor. Dokument s týmto prekvapujúcim zistením priniesla vedecká pracovníčka Barbara Fraleová. V prípade Ignáca ide o jedného z cirkevných otcov, ktorého náuku si možno nájsť aj pri modlitbe breviára v „Posvätnom čítaní“. Je známy tromi listami Efezanom a prihovoril sa aj Rimanom, podobne ako pred ním apoštol Pavol. 
Historici tvrdia, že Ignác z Antiochie poznal apoštola Petra už od mladosti (písali sa roky 40-50 po Kr.). Stretli sa v sýrskej Antiochii (dnes patrí do Turecka), po prvých prenasledovaniach Herodesa Antipasa. Práve na tomto mieste boli nasledovníci Krista po prvýkrát nazvaní kresťanmi. Peter, skôr než odišiel, zveril Ignácovi hlavnú úlohu miestnej Cirkvi v Antiochii, keď ho urobil biskupom. V roku 107 cisár Traján vtedy už staručkého biskupa Ignáca odsúdil na smrť. Svojim vojakom preto prikázal, aby ho doviezli do Ríma. Celý proces presunu sa uskutočnil v lete toho istého roku. Po namáhavej ceste, obklopený elitnou strážou, sa asi osemdesiatročný biskup z Antiochie ocitol v sídle cisára. Pritom treba mať na zreteli, že v tom čase sa kategória najstaršieho človeka, tzv. „senex“, začínala už po dosiahnutí šesťdesiatich rokov života... Vedkyňa Fraleová pri svojich výskumoch bola prekvapená, prečo imperátor Traján, známy svojím útlakom kresťanov, sa rozhodol poslať tak veľkú výpravu vojakov kvôli starému Ignácovi do provinčnej Antiochie. Rozsudok smrti sa totiž mohol vykonať aj tam. Prípad biskupa, ktorého presťahovali do Ríma, aby bol potrestaný, je veľmi zriedkavým v starovekej Rímskej ríši. „Ignác, rozhodne, nebol hocakým človekom, ale bol špeciálnym „episkopom“. Snáď táto divná cesta smerujúca k mučeníctvu, obsahovala aj svoju inštitucionálnu podobu, ktorú musíme celkom odhaliť,“ hovorí Fraleová pre vatikánske noviny. Rudolf Smoter
Historici tvrdia, že Ignác z Antiochie poznal apoštola Petra už od mladosti (písali sa roky 40-50 po Kr.). Stretli sa v sýrskej Antiochii (dnes patrí do Turecka), po prvých prenasledovaniach Herodesa Antipasa. Práve na tomto mieste boli nasledovníci Krista po prvýkrát nazvaní kresťanmi. Peter, skôr než odišiel, zveril Ignácovi hlavnú úlohu miestnej Cirkvi v Antiochii, keď ho urobil biskupom. V roku 107 cisár Traján vtedy už staručkého biskupa Ignáca odsúdil na smrť. Svojim vojakom preto prikázal, aby ho doviezli do Ríma. Celý proces presunu sa uskutočnil v lete toho istého roku. Po namáhavej ceste, obklopený elitnou strážou, sa asi osemdesiatročný biskup z Antiochie ocitol v sídle cisára. Pritom treba mať na zreteli, že v tom čase sa kategória najstaršieho človeka, tzv. „senex“, začínala už po dosiahnutí šesťdesiatich rokov života... Vedkyňa Fraleová pri svojich výskumoch bola prekvapená, prečo imperátor Traján, známy svojím útlakom kresťanov, sa rozhodol poslať tak veľkú výpravu vojakov kvôli starému Ignácovi do provinčnej Antiochie. Rozsudok smrti sa totiž mohol vykonať aj tam. Prípad biskupa, ktorého presťahovali do Ríma, aby bol potrestaný, je veľmi zriedkavým v starovekej Rímskej ríši. „Ignác, rozhodne, nebol hocakým človekom, ale bol špeciálnym „episkopom“. Snáď táto divná cesta smerujúca k mučeníctvu, obsahovala aj svoju inštitucionálnu podobu, ktorú musíme celkom odhaliť,“ hovorí Fraleová pre vatikánske noviny. Rudolf Smoter
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára